Pohľad do minulosti

Baníci pred štôlňou Sadlovský

Prinášame vám sériu príspevkov s názvom Pohľad do minulosti, ktorou  predstavíme najvýznamnejšie lokality baníctva a banskej činnosti realizovanej v minulosti na území Slovenského krasu. Jej prvá časť je venovaná histórii baníctva a banskej činnosti v Slovenskom krase a lokalite Ardovo.

Baníctvo a banská činnosť

 Ťažba nerastných surovín má na území Slovenského krasu bohatú históriu. Geologická stavba a horninové zloženie tohto územia dávajú reálny predpoklad najmä pre výskyt nerudných surovín. Tieto boli ťažené a spracovávané už v dávnych historických obdobiach.

Na stavebné účely, väčšinou iba pre miestnu potrebu, boli ťažené kvartérne svahové hliny, neogénne štrky, piesky a íly, travertíny (penovce), spodnotriasové slienité vápence a bridlice, rôzne druhy vápencov a dolomitov. V minulosti viac-menej nekontrolovane vznikali malé lomy skoro pri každej obci, lokalizované boli najmä na úpätí svahov planín. Vápenec sa používal najmä pri spracovávaní rúd v hámroch či hutách a výrobe páleného vápna. Dnes sú tieto ťažobné miesta opustené, zasutené a zarastené vegetáciou. V súčasnosti ešte ale stále pretrváva ťažba vápencov a ich spracovanie, ktoré sa využívajú na hutnícke, chemické, cementárske a stavebné účely (lomy Gombasek, Včeláre, Hosťovce a Drienovec).

V malej miere sa tu ale ťažili aj menšie rudné ložiská, ktoré však mali pre miestnych obyvateľov obrovský ekonomický význam a mali významný podiel na hospodárskom rozvoji územia. V severnej časti územia, kde sa jednotky meliatika, turnaika a silicika tektonicky stýkajú s gemerikom prebiehala ťažba železných rúd s malým podielom medených a ortuťových rúd. V minulosti sa sporadicky ťažili hydrotermálne metasomatické až žilníkovo-imregnačné oloveno-zinkové rudy pri Ardove magnetitové rudy pri Hačave, ankeritovo-hematitové telesá so sideritom, baritom, magnetitom a pyritom pri Lúčke a Bôrke. V súčasnosti sa už nevyužíva ani jedno rudné ložisko. Z nerudných surovín sa v minulosti rovnako banským spôsobom overovali a čiastočne i využívali uhoľné íly pri Drienovci. V súčasnosti rovnako ako rudné ložiská nemajú ekonomický význam. Cieľom týchto príspevkov je oboznámiť verejnosť s tými významnejšími lokalitami, kde sa v minulosti realizovala banská činnosť v podzemí.

 Pb-Zn zrudnenie Ardovo

 Táto lokalita sa nachádza na Silickej planine pri obci Ardovo. Miestni je volajú Zlatá baňa, hoci sa tu zlato nikdy neťažilo. Ložisková poloha sa viaže na zlomovú štruktúru V–Z smeru, ktorá oddeľuje od seba gutensteinské a wettersteinské vápence. Zrudnenie je prítomné v červenom slieni a v slienitom íle mocnom do 3 m. Primárne zrudnenie tvoril predovšetkým sfalerit a galenit, menej pyrit a chalkopyrit, sekundárne bolo zastúpené smithsonitom a ceruzitom.

Ložisko bolo ťažené už na začiatku 14. storočia, keď majiteľmi baní boli rôzne súkromné osoby (napr. rodiny Sebök, Sárkány, Gotthard, Szontág a Lichard).  Podľa údajov Maderspach sa ruda ťažila od roku 1860 erárnym ťažiarom. Po roku 1876 ložisko patrilo pruskej spoločnosti G. Giesheho, jeho dedičia vlastnili bane aj v období rokov 1909–1914 (Samuels Freude Zinkerzgrube). Posledným vlastníkom bola firma Baťa, ktorá v rokoch 1936–1938 obnovila prieskumné práce, ale ťažbu už nerealizovala. Ložisko bolo otvorené viacerými štôlňami, úpadnicami a šachtami. Najvýznamnejším dielom  bola šachta Roman (v roku 1877 hlboká 38 m)  a šachta Giesche  hlboká až 120 m. Z nej boli razené banské obzory v hĺbkach 50 m, 80 m a 100 m. Západne od šachty Roman bola vyrazená pomocná šachta 50 m hlboká, z ktorej sa potom razila úpadnica až k horizontu – 100 m. Ložisko sa definitívne opustilo v období rokov pred začatím 2. svetovej vojny.

V súčasnosti je tu ešte stále možno nájsť stopy po tejto pomerne rozsiahlej banskej činnosti. Zachovaná je úvodná časť jednej šachty (asi pomocná šachta), prístupná do cca 15 m hĺbky. V odkrytej stene vápencov vystupujúcich na povrch je v spodnej časti neveľká komora a zasutené ústie úpadnice. Na ľavej strane steny je zavalená krátka úzka chodba so zbytkami drevenej výstuže. Pôvodná najväčšia halda vyťaženej hlušiny bola zničená pri stavbe plynovodu, ktorý prechádza v jej bezprostrednej blízkosti. Na zvyškoch haldy sa ešte dajú nájsť drobné úlomky galenitu, sfaleritu i ceruzitu.

Text a foto: Ing. Ján Kilík

Ak vás téma baníctva zaujala, jej druhú časť s názvom Železné rudy, lokality Kováčová a Lúčka si budete môcť prečítať tu, v našich aktualitách, už v polovici decembra.

odťažený výchoz ložiska

zavalené ústie štôlne

zvyšok haldy

úlomky rudných minerálov

ústie pomocnej šachty