Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Slovenský kras 

 

Základné údaje

Právny predpis o vyhlásení: vyhláška MŽP SR č. 192/2010 Z. z. zo 16. apríla 2010, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Slovenský kras

Účinnosť: 15. 5. 2010

Kód územia: SKCHVÚ027

Rozloha: 43860,24 ha

Administratívne začlenenie: Košický kraj – okresy Rožňava (76,3%), Košice – okolie (23,7%)

Nadmorská výška: 188 – 1030 m. n. m.

Prekryv s národnou sieťou chránených území: 88,4%

Príslušnosť: ŠOP SR, Správa NP Slovenský kras

 

Predmety ochrany

Chránené vtáčie územie Slovenský kras je vyhlásené za účelom zabezpečenia podmienok prežitia a rozmnožovania druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov a zabezpečenia priaznivého stavu prostredia, v ktorom žijú: bocian čierny, bučiak trsťový, tesár čierny, ďateľ bielochrbtý, ďateľ prostredný, hadiar krátkoprstý, chriašť bodkovaný, kaňa močiarna, krutohlav hnedý, lelek lesný, muchárik bielokrký, muchárik malý, orol krikľavý, penica jarabá, prepelica poľná, skaliar pestrý, sokol rároh, sokol sťahovavý, sova dlhochvostá, strakoš obyčajný, škovránik stromový, včelár lesný, výr skalný, výrik lesný a žlna sivá.

Charakteristika územia

Územie CHVÚ Slovenský kras sa nachádza na juhu východného Slovenska, v pohraničí s Maďarskom. Tam hraničí s maďarským národným parkom Aggtelek a na severe priamo susedí s CHVÚ Volovské vrchy.

Na vápencovom podloží sa vyskytujú rôzne typy biotopov. Prevýšenie takmer 900 metrov ovplyvňuje zastúpenie lesných vegetačných stupňov. Plošne najviac zastúpené sú dubové, bukové, menej jedľovo-bukovo-smrekové porasty, ktoré vystupujú až k hrebeňovým polohám. Pre južné svahy a ich úpätia sú typické drieňové dúbravy a skalné lesostepi s xerotermnými krovinami. Na severných svahoch planín prevládajú bukové a jedľovo-bukové lesy. Významne sú tam zastúpené aj lúčne a pasienkové biotopy. Na pasienkoch planín je množstvo solitérnych dubov a kde-tu ešte nájdeme aj zvyšky niekdajších rozľahlých sadov a viníc.

Slovenský kras tvoria prevažne na vodu chudobné stanovištia, ale voda stekajúca vápencovou horninou do podzemia vyráža na  povrch po obvode planín , kde vytvára periodické toky, malé mokrade a jazierka. Vodu z územia odvádzajú rieky Turňa na východe a Slaná na západe. Prírodné jazerá v tejto oblasti chýbajú. Najväčšou plochou stojatej vody v území sú Hrhovské rybníky, Brzotínske rybníky a Turniansky rybník.

Charakteristika avifauny

Slovenský kras je špičkovým územím z pohľadu Slovenska, čo sa týka početnosti hniezdnych populácii lelka lesného a penice jarabej. Skalné bralá a skalné stepi sú biotopom početnej populácie strnádky ciavej, sokola sťahovavého, výra skalného, loví tu často aj včelár lesný či hadiar krátkoprstý. V lesných biotopoch dominuje veľmi početná populácia muchárikov bielokrkých a muchárikov malých, ďatľa prostredného, ďatľa bielochrbtého, tesára čierneho a žlny sivej. Vďaka dostatku dutín po ďatľoch tu hniezdia holuby plúžiky i kuvičky vrabčie.

V severnej časti krasu v lesných biotopoch nájdeme aj typické druhy vyšších horských polôh – kuvička vrabčieho i ďubníka trojprstého. Svoje teritóriá tu obhajujú sovy dlhochvosté, orly krikľavé i bociany čierne. Nápadná druhová pestrosť je i na planinách tam, kde sa doteraz udržiava pastva i drobná poľnohospodárska výroba. Okrem penice jarabej je tu veľmi početná populácia strakoša obyčajného, škovránika stromového, krutohlava hnedého a prepelice poľnej.

V mokradiach nájdeme hniezdiť populácie kane močiarnej, chriašteľa vodného a chriašťa bodkovaného. Počas jarnej aj jesennej migrácie sa tu zastavia desiatky bahniakov, čajok, husí i kačíc zo svojich severských hniezdísk. Zo vzácnejších migrantov sme tu zaznamenali trasochvosta žltohlavého a rybára sivého.

Ohrozenie

Intenzívne lesné hospodárstvo je aj v tomto území jedným z najväčších ohrození hniezdnych populácií vtákov na lesnom pôdnom fonde. Je to hlavne fragmentácia lesa, spôsob obnovy lesných porastov na rovnoveké, vznik holín, ťažba stromov a s tým súvisiace práce.

Na poľnohospodárskom pôdnom fonde je to predovšetkým nedostatok pasenia, postupná sukcesia a zarastanie krovinami a drevinami a strata charakteristických otvorených biotopov smerom k lesu. Vážnou hrozbou je aj nástup inváznych rastlín.

V mokradiach a rybníkoch je to hlavne silný tlak na zvyšovanie produktivity rybníkov spojený s likvidáciou a odstraňovaním hniezdnych a potravných biotopov (porastov trsti a pálky).

Galéria

Na nasledovných fotografiách nájdete niektoré z vtáčích druhov, ktoré sú predmetom ochrany v CHVÚ Slovenský kras. Vtáky fotené z ruky boli odchytené a okrúžkované v rámci pravidelného monitoringu na Ornitologickom stacionári Drienovec