Využívanie územia

Využívanie územia Slovenského krasu

Lesné hospodárstvo

Bezvýhradnú prevahu v navrhovanom území má lesné pozemky s výmerou 27 809,23 ha, čo predstavuje 80,35 % z celkovej výmery navrhovaného národného parku.

Podľa kategórií hospodárskej úpravy lesov hospodárske lesy zaberajú 11 396,19 ha (40,45 %) a ochranné lesy zaberajú 13 849,37 ha (49,17 %). Podiel ochranných lesov poukazuje na prioritnú pôdoochrannú funkciu lesa v navrhovanom území. Lesy osobitného určenia zaberajú plochu 927,62 ha (3,29 %) a ostatné lesné pozemky 1997,98 ha (7,09 %) z celkovej výmery lesnej pôdy.

Z celkovej výmery lesnej pôdy je vo vlastníctve štátu 1 696,0 ha (6,10 %) z celkovej výmery lesnej pôdy. Vo súkromnom vlastníctve je 1137,44 ha lesnej pôdy (4,09 %) a vo vlastníctve cirkví je 1584,7974 ha (5,70 %). Z hľadiska vlastníctva je 23 390,99 ha lesných pozemkov nevysporiadaných, čo predstavuje 84,11 % z celkovej výmery lesnej pôdy.

Ochranu prírody a krajiny v oblasti lesného hospodárstva zabezpečuje Správa NP ako odborná organizácia prípravou stanovísk. Účastníkom schvaľovacieho konania pri tvorbe lesného hospodárskeho plánu je orgán štátnej správy ochrany prírody, ktorý vydáva vyjadrenie. Doterajšia reštitúcia lesných pozemkov mala na ochranu lesov negatívny vplyv, pretože sa prejavuje prednostné využívanie hospodárskej funkcie lesa na úkor ostatných funkcií, a tak pretrváva aj zalesňovanie nepôvodnými drevinami a používanie nevhodných spôsobov hospodárenia, pričom výchovné zásahy a hygiena porastov sú často na nežiadúcej úrovni.


Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárska pôda na území národného parku zaberá výmeru 5 690,55 ha (16,44 %) územia. Postatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria trvalé trávne porasty o výmere 5 601,59 ha, t.j. (98,4 %) všetkej poľnohospodárskej pôdy. Orná pôda má výmeru 76,03 ha, vinice 1, 24 ha, záhrady 2,58 ha a ovocné sady 9,11 ha, čo predstavuje spolu len 1,6 % poľnohospodárskej pôdy národného parku. Poľnohospodárska pôda je sústredená prevažne do katastrálnych území obcí Silica a Plešivec. Jej väčšie plochy sú viazané najmä na plošiny Silickej a Plešivskej planiny. V štruktúre sú zastúpené výlučne trvalé trávne porasty, ktoré sa využívajú ako pasienky, menej ako jednokosné lúky a časť je v súčasnosti bez využitia. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je vo vlastníctve štátu 113,07 ha (1,99 %), v súkromnom vlastníctve 60,09 ha (1,06 %), v cirkevnom vlastníctve 20,97 ha, čo je 0,37 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v národnom parku. Poľnohospodárske organizácie, mestá a obce a iní vlastníci majú vlastnícky vzťah iba k zanebateľnej výmere poľnohospodárskej pôdy. Podstatná výmera poľnohospodárskej pôdy navrhovaného územia 5 493,58 ha, čo je 96,54 % má neznámych vlastníkov.

Poľnohospodárstvo prechádza od konca 80-tych rokov minulého storočia obdobím kvalitatívnych zmien, čo sa negatívne odráža na vhodnom spôsobe využívania územia, najmä jeho odľahlejších trvalých trávnych porastov, ktoré ostávajú nevyužívané. Správa NP nemá vytvorené legislatívne ani materiálne podmienky pôsobenia v tomto smere.


Ťažba nerastných surovín a priemysel

Problematika ťažby nerastných surovín v území je veľmi aktuálna, záujem o ťažbu nerudných nerastných surovín stúpa. Okrem následkov na prírodu, ťažba nerastných surovín je často v rozpore s vodohospodárskymi záujmami a z hľadiska rozloženia ťažobných miest aj s racionálnym využívaním prírodného bohatstva. Na riešenie problematiky vplýva aj transformácia vlastníckych vzťahov a spôsob privatizácie. Uvedené sa vzťahuje aj na privatizáciu všetkých ostatných činností priamo súvisiacich s prírodou. Na území Slovenského krasu sú v prevádzke lom Hosťovce (Ametys s.r.o.), lom Včeláre (Carmeuse Slovakia s.r.o.), lom Drienovec (PD Drienovec), Lom Gombasek (Kalcit s.r.o.), Lom Silická Brezová (Bányászová).

Priemyselná výroba v území, i keď je pomerne málo rozvinutá a prevádzky sú mimo národného parku, predsa vplýva na kvalitu jej prírodných zložiek, predovšetkým ovzdušia.

Rozvod energie, najmä ropy a zemného plynu, je príčinou doterajších zásahov do južnej časti územia. Zvyšujúci sa ekonomický záujem na využívaní zemného plynu susedných krajín vyvoláva v súčasnosti ďalšie tlaky na budovanie nových vetiev plynovodov cez územie Slovenského krasu.

Podobné zásahy do krajiny znamená aj uvažované rozširovanie železnice a štátnej cesty (miesto tunelovej varianty) vedúcej cez národný park, keď použitím rutinného spôsobu úpravy by došlo k likvidácii prírodných ekosystémov a vytvoreniu nadmerných obnažených svahov.


Vodné hospodárstvo

Vodné hospodárstvo má v území veľký význam, pretože Slovenský kras je bohatý na výskyt podzemných vôd. Ich doterajšie využívanie však dosahuje už krajnosti. Popri tom stále potenciálne nebezpečenstvo ohrozenia predovšetkým podzemných vôd predstavuje ropovod prechádzajúci územím národného parku.

U povrchových tokov kotlín je potrebné dosiahnutie opätovnej stability ekologických vzťahov narušených nedostatkami komplexného chápania úprav vodných tokov a následnými melioráciami územia.

Na území sú vyhlásené dve chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd: CHVO Horného vrchu a CHVO Slovenský kras. Z hľadiska zlepšenia prostredia je nevyhnutné vyriešiť zásobovanie obcí vodou a vybudovanie kanalizácie a čističiek odpadových vôd, ktoré chýbajú napr. v obciach Silica, Silická Brezová, Dlhá Ves a Kečovo, čo je v krasovej krajine obzvlášť chúlostivým problémom.


Rekreácia, turizmus a športové aktivity

Rekreačné aktivity sú v únosnej miere, pre návštevníkov slúžia turistické chodníky a náučné chodníky. Turistické aktivity môžeme rozčleniť na dve oblasti a to pešiu turistiku a turistiku týkajúcu sa návštevy jaskýň. Sú to len krátkodobé aktivity.

Pešia turistika: Najväčší záujem z celého územia sa prejavuje o NPR Zádielsku tiesňavu hlavne v odbobí máj – september. Je ťažké hovoriť o presných počtoch, ale boli zaznamené denné návštevy až okolo 800 ľudí a viac. Ostatné územie nie je navštevované v tak hojnom počte. Príčin je viacero ako napríklad: rozľahlosť územia, je problematické sa vrátiť späť do východzieho miesta, nevyhovujúca doprava verejnými prostriedkami, zlá infraštruktúra, nedostatočne vybudované služby a pod.

Návšteva jaskýň: V oblasti Slovenského krasu sú sprístupnené štyri jaskyne s následovnou návštevnosťou (za rok 2008).

  • Jaskyňa Domica – 30447,
  • Gombasecká jaskyňa – 12947
  • Jasovská jaskyňa – 14758 návštevníkov.
  • Krásnohorská jaskyňa – nezistený počet návštevníkov.

 

Z dôvodov chýbajúcich služieb návštevníci po prehliadke jaskyne územie opúšťajú, zdržiavajú sa na území maximálne pol dňa.

Športové aktivity: Národný park nie je tak intenzívne atakovaný športovými aktivitami ako je to pravdepodobne v ostatných NP. Dané je to predovšetkým úplne odlišným charakterom územia.

Prevádzajú sa nasledovné druhy aktivít:

  • skalolezectvo – povolené je jedine v NPR Zádielska tiesňava, je časove i priestorove obmedzené.
  • cykloturistika – na schválených cyklotrasách
  • pešia turistika – po trasách vyznačených turistických chodníkov
  • lyžiarska turistika – po trasách vyznačených turistických chodníkov, v posledných rokoch nastal útlm, najmä v závislosti od zlých snehových podmienok
  • preteky v orientačnom behu – sú vytýčené miesta na Silickej planine, kde sa konajú raz za rok preteky celoslovenského významu.
  • závesné lietanie je zakázané, štartovacie miesta napriek zákazom sú v miestach NPR, resp. PR.

 

K zvýšeniu rozvoja turistických aktivít v oblasti národného parku Slovenský kras je potrebné vykonať nasledovné opatrenia:

  • koordinácia rozvoja turizmu na miestnej a regionálnej úrovni
  • rekonštrukcia a dobudovanie infraštruktúry cestovného ruchu
  • zvýšenie kvality poskytovaných služieb
  • vytvorenie viacdenných komplexných produktov s doplnkovými aktivitami
  • zabezpečenie kvalifikovaných sprievodcovských služieb

 

Navrhované aktivity k zabezpečeniu rozvoja:

  • koordinácia činnosti jednotlivých subjektov, zlepšenie komunikácie (obce, štátne orgány, podnikatelia, mimovládne organizácie, správa NP)
  • environmentálna výchova a vzdelávanie občanov, zvýšenie environmentálneho vedomia miestneho obyvateľstva, oboznámenie ich s platnými právnymi normami v oblasti ochrany prírody
  • vytvorenie nových produktov v oblasti ekoturistiky (ubytovanie a strava v penziónoch, náučný chodník v obci, informačné stredisko, múzeum ľudových tradícií, sprístupnenie kultúrnych zaujímavostí, ukážka tradičných remesiel, požičovňa bicyklov a pod.).
  • vybudovanie doplnkového informačného značenia na hlavných cestných ťahoch, na prístupových cestách, v intravilánoch obcí
  • zriadenie a prevádzkovanie turistickej a informačno – poradenskej kancelárie na slovenskej strane prihraničného regiónu
  • tvorba spoločných cezhraničných turistických produktov

 

Letné krátkodobé aktivity:

  • pešia turistika v urbanizovaných územiach (poznávanie kultúrnych, architektonických a technických pamiatok v mestách a obciach)
  • pešia turistika v prírodnom prostredí (sieť turistických značených chodníkov, cca 270 km)
  • cykloturistika (existujúce cesty a tri schválené cyklotrasy)
  • návšteva sprístupnených jaskýň (j. Domica, Gombasecká j., Jasovská j., Krásnohorská j.)

 

Letné dlhodobé aktivity:

  • kempingová rekreácia (pobyty v stanových táboroch)
  • chatová rekreácia (pobyty na súkromných chatách, chalupách)
  • agroturistika (kosenie trávy, sušenie, starostlivosť o domáce zvieratá, jazdenie na koni, ochutnávka vín,…)
  • ekoturistika (ukážka a prevádzanie rôznych remesiel – rezbárstvo, stolárstvo, pekárstvo, hrnčiarstvo,…)