V územnej pôsobnosti Správy NP a BR Slovenský kras sa nachádza 10 Národných prírodných rezervácií (NPR), 7 Prírodných rezervácií (PR), 17 Národných prírodných pamiatok (NPP), 6 Prírodných pamiatok (PP) a 2  Chránené areály(CHA).


Národné prírodné rezervácie

Brzotínske skaly

NPR Brzotínske skaly

 

Rezervácia sa nachádza na severozápadných svahoch Silickej planiny. Svojou rozlohou 433,78 ha patrí k najväčším rezerváciám na území krasu, vyhlásená bola v roku 1984. Geologický podklad tvoria prevažne strednotriasové svetlé wettersteinské vápence. Zaberá okraj mierne zvlnenej planiny a svahy strmo spadajúce do kaňonu rieky Slanej, rozčlenené úžľabinami a skalnými formami, na báze zasutené. Predmetom ochrany je komplex pôvodnej skalnej lesostepnej, lesnej i sutino­vej flóry a fauny Slovenského krasu so zastúpením druhov zriedkavých, ende­mických a reliktných spoločenstiev.

 


Domické škrapy

NPR Domické škrapyRezervácia bola vyhlásená v roku 1973, rozprestiera sa na 24,44 ha, na úbo­čiach vrchu Čertova diera. Geologický podklad tvoria svetlé vápence stredného triasu, pod ktorými sa objavujú slabšie polohy gutensteinských vápencov. Predmetom ochrany je vzácna xerotermná vegetácia typická pre územie Slovenského krasu s výskytom niektorých vzácnych druhov rastlín, ako sú: kosatec nízky (Iris pumila), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), pyš­tek najužší (Linaria pallidiflora), stepnatka úzkolistá (Eremogene micradenia), krupinka obyčajná (Crupina vulgaris), sinokvet mäkký veľkoúborový (Jurinea mollis subsp. macrocalathia) a iné. Vyvinula sa tu aj vzácna teplomilná fauna, najznámej­ší je výskyt krátkonôžky panónskej (Ablepharus          kitaibelii), viacerých druhov jašteríc, ale i chrobákov a motýľov.


Drieňovec

NPR Drieňovec

 

 

Rezervácia vyhlásená v roku 1984 a má roz­lohu 186,02 ha. Predstavuje významnú ukážku lesných a skalných spoločenstiev na malej plo­che a vytvára spojivo medzi rezerváciami vápencového a nevápencového typu podkladu. Veľmi zaujímavé sú lesostepné plochy a skalnatý hrebeň s niekoľkými vápen­covými bralami, kde sa nachádza pestrá flóra.

 

 


Havrania skala

NPR Havrania skala

 

 

Rezervácia vyhlásená v roku 1982, ktorá zaberá komplex Vranej skaly nad zárezom Zádielskej doliny o rozlohe 147,14 ha. Predstavuje výrazný skalný fenomén s množstvom geologických foriem a so špecifickými mikroklimatickými pomermi, ktoré podmienili výskyt špecifickej flóry a fauny.

 

 


Hrušovská lesostep

NPR Hrušovská lesostep a vinice

 

Územie rezervácie je budované strednotriasovými vápencami. Predstavuje typickú lesostepnú xerotermnú vegetáciu drieňových dúbrav s dubom plstnatým (Quercus pubescens), jaseňom mannovým (Fraxinus ornus), v podraste so vzácnou a bohatou vegetáciou. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1984 a má roz­lohu 40,85 ha.

 


Jasovské dubiny

NPR Jasovské dubiny

 

 

Územie rezervácie vyhlásenej v roku 1983 tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území Jasov. Rozloha rezervácie 35,10 ha reprezentuje tri typy lesa, les bukovo-hrabový, dubovo-bukový s prechodom do typu lesa duba plstnatého a typickú vysokokmennú dubinu.

 

 


Kečovské škrapy

 

Rezervácia vyhlásená v roku 1981 a má roz­lohu 6,61 ha. Územie predstavuje výrazný škrapový kopec vypínajúci sa nad obcou Kečovo. Sú tu vyvinuté typické puklinové škrapy. Táto rezer­vácia predstavuje lokalitu xerotermnej vegetácie rozšírenej najmä na južných stráňach skrasovatených svahov vápencových pohorí. Plochy medzi škrapami, ktoré sú vyplnené jemnou zeminou, sú osídlené druhmi: hlaváčik jarný (Adonis vernalis), mednička brvitá (Melica ciliata), nátržník piesočný (Potentilla arena­ria), rozchodník šesťradový (Sedum sexangulare), hrdobarka horská (Teucrium montanum) a ďalšie.

 


 

Pod strážnym hrebeňom

NPR Pod stážnym hrebeňom

 

Rezervácia vyhlásená v roku 1966 a má rozlohu 96,67 ha. Zaberá východné svahy Koniarskej planiny, na ktorých sa nachádzajú xerotermofilné skalné stepi a drieňové dúbravy. Vo vápencovom podklade, ktorý buduje územie, sa nachádza i známa Hradná priepasť. Vegetačný kryt reprezentujú zástupcovia teplomilnej a vápnomilnej flóry. Len z tohto územia bolo donedávna známe hniezdenie strnádky ciavej (Emberiza cia).

 

 


Turniansky hradný vrch

NPR Turniansky hrdný vrch

 

 

Výrazné škrapové pole v katastrálnom území Turne, na vrchole ktorého sa týčia zrúcaniny starobylého hradu, je jednou z najvýznam­nejších lokalít v Slovenskom krase. Odtiaľto je známa aj rumenica turnianská (Onosma tornensis), ktorá bola donedávna považovaná za endemit avšak podrobný genetický výskum dokázal, že je totožná s rumenicou sviežou (Onosma viridis), ktorá rastie v banátskej a transylvánskej časti Rumunska.  Stráne okolo zrúcanín hradu – krajinnej dominanty nad Turnianskou kotlinou – sú výrazne xerotermné a sú domovom vzácnych teplomilných druhov. Lokalita bola vyhlásená v roku 1964 za chránené nálezisko, od roku 1995 má štatút rezervácie a má roz­lohu 13,79 ha.

 


Zádielska tiesňava

NPR Zádielska tiesňavaTáto rezervácia je najstaršou na území Slovenského krasu, bola vyhlásená ešte v roku 1954, má rozlohu 214,73 ha. Územie rezervácie leží severne od obce Zádiel, zaberá tiesňavu Blatného potoka spolu s kolmostennými stráňami a priľahlou časťou doliny. Budované je vápencami stredného triasu. Vyznačuje sa svojráz­nou vegetáciou, čo je zapríčinené jehoNPR Zádielska tiesňava

hraničným položením medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Územie je známe aj zvratom vegetačných pásiem a prelínaním sa panónskych a karpatských druhov. Zo vzácnych rastlin­ných druhov, ktoré sa tu vyskytujú, treba uviesť: hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca), hadomor purpurový (Scorzonera purpurea), kozinec mechúrikatý belavý (Astragalus vesicarius subsp. albidus), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), z horských druhov: astru horskú lysú (Aster serpentimontanus subsp. glabratus), plamienok alpínsky (Clematis alpina), arábku alpínsku (Arabis alpina), jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium), ploštičník európsky (Cimicifuga euro­paea) a mnoho ďalších. Súbežne s vývojom vegetačného krytu sa vyvíjali i pestré biotopy pre život a vývin živočíchov. Z územia sú známe endemické chrobáky Duvalius bokori a Othiorhynchus roubali, z mäk­kýšov je to zebrovka stepná (Zebrina detrita) i Alopia clathrata. V skalných stenách hniezdi sokol sťahovavý.



Prírodné rezervácie

Gerlašské skaly

 

Za rezerváciu boli vyhlásené v roku 1981, majú rozlohu 21,73 ha. Zaberajú svahy Plešivskej planiny a predstavujú bizarný geomorfologický skalný útvar so skal­nými stenami, terasami a sutinami, obklopený bukovým lesom a pasienkami.

 

 

 


Kráľova studňa

PR Kráľova studńa

 

 

Územie rezervácie leží na styku spod­notriasových bridlíc a slienitých vápencov so strednotriasovými vápencami a dolomitmi. Je tu viacero prameňov napájajúcich bezmenný potok s úzkym pásom aluviálnej nivy. Vyvinula sa a doteraz sa tu zachovala bohatá močiarna vegetácia reprezento­vaná porastami slatinnej jelšiny so všetkými vývojovými štádiami a zastúpením charakteristických i vzácnych druhov rastlín. Vyhlásená bola v roku 1982 a má roz­lohu 11,21 ha.

 


Palanta

 

 

 

Zaberá strmé JZ svahy Jasovskej planiny  nad údolím Miglinc. Táto rezervácia reprezentuje lesostepné spoločenstvo s du­bom plstnatým (Quercus pubescens), jaseňom mannovým (Fraxinus ornus), javorom tatárskym (Acer tataricum), klokočom peristým (Staphylea pinnata) a ďalšími drevinami. PR bola vyhlásená v roku 1993 a má roz­lohu 86,93 ha.

 

 

 


 

Pod Fabiankou

Rezervácia vyhlásená v roku 1982 a rozlohou 1,22 ha sa radí medzi malé územia. Predstavuje alúvium dolnej časti Brezoblat­ného potoka na miestach niekdajších jelšín so zachovalou pobrežnou vegetá­ciou, reprezentovanou bohatým zastúpením vzácnych a chránených druhov, najmä kosatca sibírskeho (Iris sibirica).


Sokolia skala

PR Sokolia skala

 

 

Bola vyhlásená za rezerváciu v roku 1981 o výmere 11,69 ha. Jej územie reprezentuje geomorfologicky výrazný skalný útvar zapojený do lesného komplexu v závere malej doliny. Na úpätí skaly vyviera krasový pra­meň, na severnej strane skaly sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne. Vegetáciu územia reprezentujú najmä charakteristické suťové spoločenstvá. Z hľadiska zoologického je zastúpená najmä kalcifilná malakofau­na, jaskynné priestory osídlili netopiere, ale hniezdia tu aj viaceré druhy vtáctva.

 


Zemné hradisko

PR Zemné hradisko

 

Rezervácia vyhlásená v roku 1993 na rozlohe 55,95 ha. Predstavuje komplex lesnej a poľnohospodárskej pôdy na pahorku pod južnými svahmi Horného vrchu, s plochami zachovalej lesostepnej vegetácie so zvyškom prirodzeného dubového lesa a krovín. Je to xerotermné územie s masovým výskytom vzácnych a chránených taxónov. Podložie je tvorené horninami meliatskej série.

 

 


                       Kloptaň

Rezervácia vyhlásená v roku 1993 na rozlohe 27,07 ha. Predmetom ochrany sú vrcholové lesné spoločenstvá na JV a SV svahoch Kloptaňa v Slovenskom rudohorí, charakteristické výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín. Územie vhodne dopĺňa sieť chránených území v oblasti Volovských vrchov. Slúži na vedecko – výskumné, kultúrno – vzdelávacie a náučné ciele. 

 

 

 



Národné prírodné pamiatky

Medzi 17 národných prírodných pamiatok patria najvýznamnejšie jaskyne a priepasti nachádzajúce sa v územnej pôsobnosti Správy NP a BR Slovenský kras zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Sú to Ardovská jaskyňa, Brázda, Jaskyňa Domica, Drienovská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Silická ľadnica, Jaskyňa Milada, Jaskyňa Skalistého potoka, Diviačia priepasť, Kunia priepasť, Obrovská priepasť, Snežná diera a Zvonivá diera a Ochtinská aragonitová jaskyňa.


Ardovská jaskyňa

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Je to jaskyňa fluviokrasového typu. Vytvorená je v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka chodieb dosahuje 1 550 m. Sintrovú výzdobu tvoria krátke brčká, palicové a malé guľové stalaktity, záclony a až 3 m vysoké masívne stalagmity. Jaskyňa je dôležitá z archeologického i antropologického hľadiska.


Brázda

Hĺbka priepasti je 181 m. Je to najhlbšia priepasť Silickej planiny. Vytvorená je v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch. Skladá sa zo sústavy komínov, oddelených od seba ôsmymi horizontmi. Zo sekundárnej výplne je najzaujímavejšia sintrová výzdoba hráškovitého tvaru. Za NPP bola vyhlásená v roku 1996.


Diviačia priepasť

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Predstavuje spletitú vertikálnu sústavu puklinových priepasťových dómov navzájom prepojených. Jej hĺbka je 123 m. Je vytvorená vo wettersteinských vápencoch a svetlých dolomitoch. Steny priepasti sú pokryté sintrovou výzdobou – sintrové kaskády a záclony, pizolitové výrastky i trsy kríčkovitého a kostrovitého kalcitu. Na dne leží i zasintrovaná kostra diviaka stará asi 3000 rokov.


Domica

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Jaskyňa bola objavená v roku 1926. Je vytvorená v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch eróziou podzemných tokov Styxu a Domického potoka v troch vývojových úrovniach. Celková dĺžka podzemných priestorov  je 5 368 m. Zo sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. S jaskyňou Baradla v Maďarskej republike tvoria jednotný genetický celok o dĺžke asi 25 km. Jaskyňa je dôležitá z archeologického i antropologického hľadiska.


Drienovská jaskyňa

Je súčasťou prírodnej rezervácie Palanta. Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Ide o jaskyňu erozívneho pôvodu v dvoch vývojových úrovniach, vytvorenú vo wettersteinských vápencoch. Dĺžka jaskyne je 1 348 m s výškovým rozdielom 85 m. Jej výzdobou sú rozličné erozívne tvary, sintrová výzdoba, kôry kryštalického sádrovca, kríčkovitý aragonit a kalcitové drúzy. Jaskyňa je dôležitá z archeologického i antropologického hľadiska.


Gombasecká jaskyňa

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Jaskyňa bola objavená v roku 1951, cez Čiernu vyvieračku. Je vytvorená v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch v dvoch vývojových úrovniach. Vznikla eróznou činnosťou Čierneho potoka pozdĺž tektonických porúch. Dĺžka jaskyne je 1 525 m. Z výzdoby sú unikátne tenké sintrové brčká dĺžky až 3 m, stalaktity, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1955 v dĺžke 285 m.

 


Hrušovská jaskyňa

Je súčasťou prírodnej rezervácie Hrušovská lesostep. Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Bola objavená v roku 1978. Hrušovská jaskyňa je výverovou jaskyňou podzemného toku Eveteš na antiklinálnej elevácii verfénskych bridlíc. Vznikla v riečnych triasových vápencoch silického príkrovu, v troch vývojových úrovniach. Jaskynné chodby majú erozívny charakter, ústia do viacerých väčších jaskynných dómov o výške až 15 m. Okrem bežnej jaskynnej výzdoby unikátne sú monokryštály kalcitu, heliktity a výrastlice sintrových kryštálov. Celková dĺžka známych priestorov je 780 m.Je súčasťou prírodnej rezervácie Hrušovská lesostep.


Jasovská jaskyňa

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny. Vytvorená je v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným potokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2 811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Sinrtovú výzdobu tvoria stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a i. Objavená bola už v 13. storočí. Je sprístupnená od roku 1846 v dĺžke 550 m. Jaskyňa je dôležitá aj z archeologického hľadiska.


Krásnohorská jaskyňa

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Jaskyňa bola objavená v roku 1964. Vytvorená je v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch. Dosahuje celkovú dĺžku 1 355 m. Predstavuje typ riečnej jaskyne. Pretekaná je aktívnym tokom, ktorý vyviera vo vyvieračke Buzgó. Tvorená je mohutnými komínmi a sieňami o výške až 120 m. Výzdobu tvoria stenové sintre a pizolity, stalaktity a stalagnáty. Unikátom je najvyšší stalagmit na svete s výškou 32,7 m.


Kunia priepasť

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Patrí do jaskynného systému Skalistého potoka. Objavená bola v roku 1947, záverečný sifón v hĺbke 203 m sa dosiahol v roku 1986. Predstavuje systém vertikálnych dutín na rôznom stupni skrasovania vápencov wettersteinského typu. Rôzne smerové dislokácie ich výškovo členia na samostatné stupne. Dosahuje dĺžku 813 m. V niektorých priestoroch je prítomná sintrová výzdoba s brčkami a sintrovými kaskádami.


Milada

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Je to jaskyňa fluviokrasového typu. Vytvorená je v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch. Dĺžka doteraz známych podzemných priestorov je okolo 800 m. Tvorí ju 7 dómov, najväčší o dĺžke 65 m. Jaskyňa má bohatú kvapľovú výzdobu, z ktorej vynikajú najmä mohutné kvapľové drapérie.


Obrovská priepasť

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Objavená bola v roku 1959 a zameraná v roku 1967. Je to priepasť korózneho typu s celkovou hĺbkou 100 m, založená vo svetlých wettersteinských vápencoch. Je členená na viacero menších šácht a dómov, z ktorých najväčšia má hĺbku až 63 m. Steny sú pokryté sintrovou výzdobou hlavne v bočnom dóme „Galéria“.


Silická ľadnica

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Úvodná priepasť je zaľadnená v dôsledku zrútenia prechodu do dolných častí. Je to njnižšie situovaná jaskyňa s ľadovou výplňou. Jaskyňa v dĺžke 1 100 m pokračuje pozdĺž Čierneho potoka sériou veľkých dómov a siení v striedaní s úzkymi časťami a sifónnmi. Je vytvorená v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch. V zadných sieňach je prítomná i sekundárna sintrová výzdoba – dlhé a krehké sintrové brčká. Má význam aj z archeologického hľadiska.


Skalistý potok

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Jaskyňa predstavuje krasový výver prameňa Skalistého potoka. Jaskynný systém dosahuje celkovú dĺžku 6 310 m s výškovou amplitúdou 345 m, ktorý je vytvorený vo wettersteinských vápencoch. Zaujímavá je množstvom sifónov a jazier. Je takmer bez sekundárnej výplne, iba s ojedinelými sintrovými kôrami. Výdatnosť vyvieračky je cca 7 l/s , v prípade väčších zrážok sa zvyšuje na 300 l/s až 700 l/s.


Snežná diera

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Preskúmaná bola v roku 1955. Je to 23 m hlboká priepasť a 45 m dlhá jaskyňa, ktorú tvorí 10 až 20 m vysoká puklina vytvorená vo svetlých wettersteinských vápencoch. Jaskyňa funguje ako dynamická ľadová jaskyňa. Vytvára sa v nej ľad tvoriaci kvaple a povlaky na stenách. Ľad sa udržuje po celý rok. Teplota vzduchu v auguste sa pohybuje okolo 0,25°C.

 


Zvonivá jama

Za NPP bola vyhlásená v roku 1996. Podrobne preskúmaná bola v roku 1957. Ide o priepasťovitú jaskyňu, ktorá je vytvorená v masívnych svetlých organodetrických vápencoch stredného triasu. Hĺbka priepasti je 100,5 m. Podzemnú časť jaskyne tvorí puklinový priestor o rozmeroch 220x40x40-50 m. Dóm „Galéria“ prestavuje obrovské zasintrované suťovisko, na ktorom vznikli pagodové stalagmity. Najvyšší „Stĺp hrôzy“ má výšku až 26 m.


Ochtinská aragonitová jaskyňa

Nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. 



Chránené areály

Slaná

CHA SlanáChránený areál Slaná bol vyhlásený v roku 2011 o rozlohe 35,23 ha. Účelom jeho vyhlásenia  je ochrana Jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov – biotopu európskeho významu a ochrana druhov európskeho významu: hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a mrena škvrnitá (Barbus petenyi).  Nachádza sa v k. ú. Brzotín, Slavec, Vidová a Plešivec. Hranica chráneného územia  začína J od železničného mosta v k. ú. Brzotín, pokračuje ľavým a pravým brehom JZ smerom kopírujúc brehový porast, prechádza k. ú. Slavec, Vidová a hranica územia končí v k. ú. Plešivec.


Perínske rybníky

Boli  vCHA Perínske rybníkyyhlásené v roku 1987 na rozlohe 110,31 ha. CHA sa nachádza v katastrálnom území obce Perím – Chym v okrese Košice. Územie bolo vyhlásené na ochranu pôvodného biotopu rybníkov močaristej Bodvianskej depresie, ako cenného prvku krajiny z ekologického, vodohospodárskeho, mikroklimatického, krajinárskeho a ornitologického (vodné a močiarne vtáctvo) hľadiska.